uverejnené: 07. marec 2024
Tomáš Garrigue Masaryk (7. 3. 1850 - 14. 9. 1937) začal s rodinou navštevovať Turiec už od roku 1888. Dôkazom, že si náš región obľúbil nie je iba sídlo na Bystričke ale aj významný vplyv a participácia na rozvoji mesta Martin či viacerých inštitúcií.
A to nie len slovami, no reálnym záujmom, činmi a financovaním. Prečítajte si príbeh o skutočnom a úprimnom vzťahu tatíčka Masaryka k rozvoju Turca. Presne preto sa stal mojím vzorom.
Masarykovci chodili na Veľkú lúku priamo cestou z Bystričky, nakoľko inej cesty z Turčianskeho Sv. Martina na hole v tej dobe nebolo. Touto cestou sa na jar vyháňali aj jalovice na pašu, kde zostávali po celé leto, aby sa na jeseň vracali do svojich príbytkov.
Jeden pekný letný deň pán Fraňo aj s prezidentom Masarykom, značne unavení z výletu, si sadli k potoku na Bystričke, v ktorom v tom čase boli aj ryby, vyzuli sa a nohy ponorili do čerstvej vody. Pri rozhovore s pánom prezidentom o krásnom a užitočnom dni starý otec zahlásil:
„Pán prezident, myslím si, že okrem nás dvoch, jalovíc a pastiera, by si snáď zaslúžili tento pohľad z Veterných holí do Turčianskej záhradky aj ostatní obyvatelia Turca a možno aj širšieho okolia.“
„Čo tým chcete pán starosta povedať?“ - pýtal sa pán prezident.
Starý otec odpovedal: „Rieku cez Turiec sme už zregulovali, postavili zdatný most, aby z kasární bol pre armádu prechod do mesta. Ale cesta spod Strání na Veľkú lúku nie je žiadna“. Tým sa zrejme rozhovor uzavrel.
Po asi 3 - 4 týždňoch, ako pán prezident odcestoval do Prahy, poslal z Prahy 2 mil. Kč, ktoré boli určené na vybudovanie cesty z Martina na Martinské hole. O niečo neskôr starý otec obdržal ďalšie 2 mil. Kč od viceprezidenta Orságha.
Uvedená cesta bola postavená za 4 roky v období krízy, ktorú prakticky Martinčania ani nepocítili.
- Zdroj: Kniha Spomienky Jána Fraňa
- Foto: Masaryk na Veterných holiach
- Pomoc s obsahom: Igor Dobrovolný
